Zuby múdrosti – osmičky

Ich názov je ľudovo empirický, nakoľko sa prerezávajú medzi 17-26 rokom života, kedy by človek mal byť dospelý – čiže „múdry“.

Pred niekoľkými desiatkami až stovkami rokov bol „normály“ počet zubov 32, to je vrátane osmičiek. Postupom času, vývojom, dochádza k menšiemu zaťažovaniu čeľustí ako kedysi a tým sa vývojovo prirodzene zmenšujú. Počty zubov však ostávajú často nemenné a tak majú nedostatok miesta v čaľustiach. Nakoľko sa osmičky prerezávajú posledné, prejavuje sa to pri ich prerezávaní najmarkantnejšie. Niektorí šťastní jedinci už fylogeneticky(vývojovo) osmičky nemajú ani založené a tým sa ich problém prerezávania netýka. Niekto má na osmičky v čeľusti dostatok miesta, prerežú sa v rovnej pozícii a ak je aj vzťah čeľustí v ideálnom žuvacom vzťahu, hovoríme o t.z.v eugnátnom chrupe.

Toto je žiaľ v dnešnej dobe zriedkavá výnimka. Niekedy môžu kompletne neprerezané osmičky spôsobovať tlak na zuboradie a s tým spojené ťažkosti ako je imitácia bolestí ucha, hlavy a pod. Ak sú tieto ťažkosti markantné a častejšie sa opakujúce , doporučujeme zuby odstrániť. Veľa krát sa však zubný chirurg stretáva s dilemou. Ak neprerezané zuby nerobia dlhodobo ťažkosti, je na zvážení ich extrakcia, nakoľko poextračné komplikácie nie sú zanedbateľné. Často dochádza k obnaženiu sánkového nervu, následným poruchám citlivosti, ktoré ale časom a hojením pominú. Veľa krát dochádza k výraznému oslabeniu kosti v uhle sánky a tým sa stáva náchylnejšou na prípadnú fraktúru.

Ak však sú zuby prerezané krivo, kariézne , s častými zápalmi, alebo má pacient zlú hygienu zväčša ich rutinne extrahujeme. Ak je zákrok značne invazívny, alebo okolie hrozí zápalmi, nasádzame ATB clonu a inú podpornú medikamentóznu liečbu na urýchlenie hojenia a eliminovanie prípadných komplikácií.

Najčastejšie sa osmičky prerežú iba čiastočne, nakrivo – kedy dráždia okolité tkanivá, alebo sa neprerežú vôbec a ostanú zanorené celkom v kosti, alebo zakryté hrubou vrstvou sliznice. Komplikácie nastávajú najčastejšie pri čiastočne prerezaných zuboch, kedy sú obklopené slizničnými vačkami. Tu sa zvyknú pomnožiť baktérie a vznikne tzv.perikoronitída. Toto bývajú dosť často úporné zápaly vzhľadom na chúlostivé tkanivá za zubnými oblúkmi. Sprevádzajú ich bolesti, kontraktúry, sťažené prhĺtanie,zdurenie lymfatických uzlín. Pridružia sa celkové príznaky - zvýšená teplota, malátnosť.

Ak sú prerezávané zuby rovmé a majú šancu sa zapojiť do zubných oblúkov, pomáhame im tzv. „dekapsuláciou“ čiže obrezaním prebytočnej sliznice a tým sprístupnením slizničných vačkov a zlepšením hygieny. Ak prerezávajúce sa alebo už prerezané osmičky nie sú rovné a stopercentne funkčné, odporúčame ich extrahovať. Pacient sa tým zbaví potenciálnej hrozby a zároveň sa získa priestor na hygienu zadných molárov.